Tento rok, to vďaka geografickej polohe cieľa a celkovej logistike vyzeralo, že k miestu bivaku vyštartujeme všetci naraz a z rovnakého miesta. Táto, doteraz nevídana skutočnosť mala pre nás jedno veľké pozitívum. Konečne sme mali šancu spoznať alchýmiu a triky, ktoré používajú vekom i skúsenosťami bohatší Marmoťáci na prípravu pred takýmto podujatím. Minulý rok totiž naznačil, že v tomto obore máme medzery.

Hneď ako prvé sme si všimli, že kladú veľký dôraz na originálnosť dopravy seba samých a batožiny obzvlášť. Organizovaným chaosom s prispením štipky náhody, ladne zabezpečili dokonalé utajenie toho, kto, kedy, odkiaľ a s akým batohom príde. Obetným baránkom tejto starej pohanskej mágie sa stala Bendžova účasť na bivaku. Ale ako hlavný organizátor nesklamal úplne a vedomý si svojich povinností, nás prišiel vyprevadiť a robil nám spoločnosť aspoň v našom súkromnom salóniku. Ten, sa v plne obsadenom mieste stretnutia podarilo zabezpečiť Miňovi a musím uznať, že vypnutie kúrenia bol priam dokonalý ťah, ako nás aklimatizovať na noc. Tu všade bolo vidno, že sa máme ešte čo priúčať a že tento spoločný štart nám prinesie množstvo užitočných poznatkov.

Salónik nám slúžil ako miesto stretnutia, čakania na opozdilcov a v neposlednom rade, ako svätyňa na miešanie magického "nápoje zapomění". Pred samotným požitím tohto, vskutku jedinečného moku, dôkladne a s rozvahou pripraveného podľa letitého receptu, sme museli podstúpiť nejedno zahrievacie kolo s nápojmi nižšej hodnoty. Samotný mok, bol určený predovšetkým k posilneniu počas cesty. Podľa prvotných informácii a kvality prísad bolo jasné, že nám tento neobyčajný koktejl dodá rovnako neobyčajné schopnosti. Všetko to dávalo logiku a my sme neustále museli žasnúť nad tým, ako môže kvalitná príprava obohatiť neskorší zážitok.

Po vystrojení všetkých zúčastnených a po skončení všetkých príprav sa konečne mohlo vyraziť. Vonku už peknú chvíľu husto snežilo, čo nám po tohtoročných snehových suchotách pridalo na nálade ešte viac ako tých pár zahrievacích glgov. 

S degustáciou "nápoje zapomění" sa pravdupovediac začalo skôr ako bolo plánované. Vlastne hneď po vyrazení, jednoducho sme sa chceli na nadchádzajúci výstup dostatočne pripraviť. Z 5-litrovej plastovej bandasky, kam ho ostrieľaní Marmoťáci dômyselne preliali kvôli úspore hmotnosti, sa nepil najľahšie, zato dole hrdlom šiel až moc ľahko. No a chutil jednoducho skvelo. 

Tu musím znova poukázať na tento skvelý počin, ktorým prezieravý zástupca Marmoťákov ušetril nutnosť vláčiť nahor cca 6 sklenených fliaš rôzneho druhu, objemu a hmotnosti. Ale späť k téme.

V noci trochu snežilo a pofukovalo. Nám, čo sme drichmali len tak pohodení v ždárakoch, znekľudnoval spánok hlavne vietor, ktorý vedel aj cez ten najmenší dýchaci otvor vohnať mrazivé vločky. Neviem však o nikom, kto by sa vyspal zle a ja osobne som sa vyspal síce prerušovane, ale do ružova.

Ráno nás teda privítalo zaviatych snehom, vo vetre a oblakoch. Ešte som nebol riadne vylezený zo snehom prisypaného ždáraku, keď som kdesi zpoza hlavy započul známy hlas. Bolo v ňom cítiť akési milé prekvapenie, že v takomto počasí nie je na tomto mieste sám. Bol to Dušan, dobráčisko z neďalekých Blažoviec. Vyskočil som teda zo spacáku a potriasli sme si pravicami. Nezdržal sa dlho, výstup ho rozohrial, nechcel vychladnúť. Na dobrý pocit z nečakaného stretnutia to však stačilo

My sme pokračovali v balení. Efekty gumidžúsu vyprchali, počasie nebolo práve ukážkové a tak nebolo veľmi nad čím rozmýšlať. Pomali sme všetko popchali do batohov, spravili nejakú tu vrcholovku s číňanom a pobrali sme sa dole.

p.s. uznávam, stručný briefing vyzerá inak. 

Robo.